História

Úvod O spoločnosti História

Základy firmy Mapes vznikli v roku 1987 z veľkej lásky k Aste, fenke leonberga.

V snahe zaistiť jej kvalitné krménie začal, majiteľ fenky, Jiří doma spracovávať býčie penisy a sušiť ich ako pridruženú výrobu družstva, kde bol zamestnaný. Vtedy sa sušilo na povale, alebo neskôr pod prístreškom na záhrade. Družstvo ich potom vyvážalo do vtedajšej NSR.

 

Na povalu, kde sa býkovce sušili zavesené na hákoch, viedli drevené schody. Aste to z povaly tak veľmi "voňalo", že sa naučila po týchto schodoch chodiť a urobila si z povaly samoobsluhu. Asta svojim neutíchajúcim záujmom o túto psiu pochúťku predsvedčila majiteľov, že by určite chutila aj ostatným psom. V obchodoch na českom trhu vtedy nič také nebolo.

 

Preto si pán Jiří v roku 1990 založil živnosť. Začínal sám. Po troch mesiacoch dal v práci výpoveď. Do roka v novo vzniknutej firme pracovala aj jeho manželka a ďalší traja zamestnanci. Pracovať s nimi začal aj Jiřího švagor Venda a na ješeň 1991 založili spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločníkmi sa stali Jiří s manželkou Annou a Venda.

 

Získať dodávateľov nebol v tom čase problém, horšie to bolo s odbytom, pretože v krajine v tej dobe neboli podobné výrobky známe a len veľmi sporadicky sa objavovali správy o nich v odbornom časopise. So "žuvacími pochúťkami" obchádzali majitelia obchody a presviedčali obchodníkov, že to psom naozaj chutí. Zároveň vymýšlali ďalší výrobok, ktorým sa stali uši. Zo začiatku sa ich snažili upravovať aby boli lákavejšie pre zákazníkov. Sušili ich na povale na pletive natiahnutom cez trámy. To bolo však posledné, čo sa dalo zvládnuť prírodným sušením. Bez sušiarne nemohli pokračovať. Kde však vziať "sušiarňu na uši"?! Nakoniec sa rozhodli pre sušiarňu na drevo v ktorej kúrili pecou na tuhé palivá. Prikladať do pece museli vo dne, v noci. Vnútorné zariadenie, na ktoré sa ukladalo drevo, bolo pre nich však nepoužiteľné a tak si vyvinuli a vyrobili vlastné. A zkúšali ďalej. Čo sa dá ešte usušiť a za akých podmienok, ako to spracovať a upraviť, aby to bolo pre zákazníkov zaujímave. Že to psom chutí, vedeli. Psíkovia ich o tom presvedčovali denne, ale nakupujú predsa majitelia. Balenie bolo veľmi jednoduché, balilo sa doslova na kolene. Na kuchynskej váhe sa maškrta navážila, dala do sáčku, zavarila na kuchynskej zváračke a na záver sa pripla jednofarebná papierová manžeta. Balili v dome nielen majitelia, ale pomáhali im aj rodičia a kamaráti.  Existujúce "výrobné priestory", ktoré získali malými úpravami z hospodárskeho zázemia nevyhovovali a nestačili. Sušenie taktiež nebolo ideálne.

 

V roku 1993 sa rozhodli, že na záhrade postovia výrobnú halu. V roku 1994 ju otvorili. Po štyroch rokoch už bola malá a tak v roku 2000 pristavili. Čoskoro však nestačili ani tieto priestory a tak začali uvažovať o postavení nových. V roku 2007 otvorili na tú dobu supermodernú prevádzku v Čáslavi. Počet zamestnancov stúpol na 45. Majitelia sú nesmierne radi, že niektorí zamestnanci sú u nich od samotného začiatku. Prvý veľtrh ktorého sa zúčastnili bol U Hybernů a bol to ohromný úspech, rovnako ako neskôr v Prahe na Výstavisku.

 

Popri česko-slovenských odberateľoch začali pomaly obchodovať aj so zahraničím. Prvý zahraničný zákazník prišiel (a to doslova) už v roku 1990 z Talianska, obchod sa realizoval na jar v ďaľšom roku a časť platby nikdy nedostali. Bolo to poučenie do ďalších rokov. Nasledovali zákazníci z Nemecka, Ameriky, Švajčiarska. Nebolo to vždy jednoduché, na začiatku ich niektorí nemeckí obchodníci nebrali ako rovnocenných partnerov a mysleli si, že sa nedokážu brániť. Nakoniec na dvoch obchodníkov podali žalobu za neuhradené faktúry. Oba súdy vyhrali a platbu aj s úrokmi z omeškania mali do troch mesiacov od podania žaloby na účte.

 

Prvý reťazec s ktorým podpísali zmluvu bol Hornbach, v minulom roku však spolupráca skončila. Niekoľko rokov spolupracovali so Spaar-om. Spoluprácu však ukončili, nakoľko obchodné podmienky pre nich neboli výhodné.

 

Postupom rokov, ako Jiřímu a Anne dorástli deti, nastúpili ako zamestnanci do rodinnej firmy. Začínali ako bežní pracovníci a prešli si celým výrobným systémom až na terajšie pracovné miesta. Vendulka Čuchalová pracuje ako personalistka, Pavla Černáková je vedúca výroby v Jakube a má na starosti marketing, Jakub Zachariáš je zástupca vedúceho výroby v Čáslavi a má na starosti technické zabezpečenie firmy.

 

Pokračujú tak  v tradícii českej rodinnej firmy. A na to sú patrične hrdí.